Sny si treba plniť aj v garáži

Cestovanie je pojem dosť široký, cestovať sa dá lietadlom, vlakom ale i autom. A práve to bolo a stále aj je mojím snom. Cestovať nezávislo – teda kedy chcem a kam chcem. A k tomu samozrejme treba aj nejaký povoz. Ak si odmyslíme americké klasiky tak moja voľba bola jasná – niečo z rady Tranportérov od VW. Ale tých starších, žiaľ dobu kedy modely T1 a T2 boli za dostupné peniaze som už nestihol. Tak som sa musel zamerať na dostupnejšie modely a to T3 alebo T4. 

Keďže som už vedel aký model hľadám, náročné podmienky som nemal. Teda vlastne mal. Vedel som, že chcem syncro – teda pohon všetkých 4 kolies. Pôvodne som pozeral po VW T3 DOKA SYNCRO, čo som postupom času pochopil, že takýto kúsok zohnať v rozumnej cene a v rozumnom stave je takmer nemožné. Neskôr som rozšíril filtre hľadania aj na VW T4 a upustil aj od doky a začal pozerať “bus” verzie. Až sa podarilo nájsť 9 miestny T4 syncro bus ako bonus long verzia za rozumné peniaze, avšak všetko pekné má svoj zádrheľ. Ten malo aj toto auto – pokazený motor. Ale tak viac – menej vedel som, že chcem cestovať a chcem mať istotu, že aj niekam ďalej prídem a vrátim sa späť bez nutnosti návštevy servisu. Tento menší defekt mi teda nerobil prekážku a vybrali sme sa do susedného Rakúska pozrieť tento kúsok. Presne si pamätám ten dátum – 17. november 2018. Zapriahnutý vozík za strieborným multivanom T5 a v navigácii smer Wachau. 

Cesta k areálu bola zaujímavo úzka na súpravu T5 + vozík a trošku aj prudšia, ale aspoň som pochopil prečo tam mali Syncro. Po príchode na miesto nás čakala tmavo zelená T4 odparkovaná v areály pri ceste. Po krátkej obhliadke, skontrolovaní hrdze, skontorlovaní papierov sme si plácli. Vypísali papiere, vyplatili … a išli nakladať. Keďže auto sa nedalo naštartovať nakladania na vozík bolo vcelku zaujímavé ale s drobnou pomocou traktora sme to úspešne zvládli a mohli sa vydať na cestu spať domov.